V Hondurase má káva relatívne krátku históriu – rozvoj pestovania spadá do 19. storočia. Hoci je miestne podnebie pre kávu ideálne, podobne ako v Guatemale alebo Kostarike, prekážkou boli zlé dopravné podmienky v krajine a tým zložitý prístup k prístavom.
Cesta kávy do Votíc
Pre kávu je charakteristická aj jemne rastlinná a zemitá dochuť.
Káva z tejto oblasti je známa sladkou chuťou, slabo rozvinutou kyslosťou a karamelovo-orechovými tónmi, ktoré sprevádza iba mierne výrazná chuť ovocia. Pre kávu je charakteristická tiež jemne rastlinná a zemitá dochuť. Tá však nie je veľmi výrazná, pokiaľ je káva pripravovaná tlakovou metódou. Rovnako ako v prípade Peru nakupujeme od farmárov s BIO kvalitou.
Aj laik pravdepodobne vie, že sa pestujú dve známe odrody kávovníkov. Je to robusta a arabika. Každá odroda má svoje špecifické vlastnosti a nedá sa jednoznačne povedať, ktorá je lepšia. Vo všeobecnosti arabika rastie vo vyšších nadmorských výškach. Jej chuť je kyslejšia, sladšia a častokrát má výrazné ovocné tóny. Oproti tomu sa robusta pestuje v nižších polohách, jej chuť je horkejšia, zemitá, drevitá a obsahuje o poznanie viac kofeínu ako arabika.
Arabika dozrieva po 6 až 8 mesiacoch. Robusta potrebuje o trochu dlhšie, približne 9 až 11 mesiacov a čas zberu sa líši podľa zemepisnej polohy. Počas dozrievania menia bobule svoju farbu od zelenej cez žltú, červenú až po karmínovú.
Prvé kávové čerešne je možné z kríka zbierať až po štyroch rokoch. Zbierajú sa buď ručne alebo pomocou česacích strojov. Manuálny prístup je oveľa šetrnejší ku kríkom a zberači starostlivo zbierajú iba zrelé a zdravé plody. Česacie stroje zozbierajú aj nezrelé plody a môžu rastlinu dokonca poškodiť.
Existujú dva spôsoby spracovania – suchá a mokrá cesta. Pri mokrej ceste sa najprv z kávových čerešní odstráni obal a dužina. Potom sa vloží do fermentačnej nádrže, kde sa od semená oddelia zbytky dužiny a nakoniec sa už výsledné zrno suší na slnku. Pri suchej ceste sa celé kávové čerešne najprv sušia na slnku, postupne sa otáčajú a až následne sa odstráni šupka a dužina, aby sa získalo finálne zrno.
Keď sú zrnká zelenej kávy vysušené, balia ich farmári do tradičných jutových vriec a expedujú do celého sveta. Počas tejto cesty prejdú častokrát tisíce kilometrov loďou, železnicou, kamiónmi alebo letecky.
